V kľudnom a tichom diaľkovom autobuse nastúpil po hraniciach na prvej slovenskej zástavke uvítací výbor - zavalitý pán, ktorý si sadol za mojich kamarátov a vadilo mu čokoľvek čo sme si povedali, a tak nám spríjemňoval cestu slovami ako "drž hubu tam" , "boha, tYcho tam" , "gdo to má očúvaT" a podobne. No jednoducho, človek si povie - vitaj doma.
(len mimochodom, musím vychváliť autobusárov z SAD Prievidza na diaľkových linkách, lebo niektorí z nich sú naozaj super ľudia!!!)
Dnes som išiel na našu poštu, kúpiť si kolok. Pošta prázdna, otvorené dve okienka - jedno na balíky a druhé na neviem čo. Idem k tomu, kde sa vybavuje neviem čo. Pýtam sa či majú taký kolok, aký chcem. Teta hovorí, že má len vo väčších hodnotách, ale že či nemá otvorené poštová banka a tam či nemajú. Najprv som nechápal, že v našom extra-malomeste máme aj nejakú poštovú banku. Až potom mi prebleskla reklama, že "poštová banka na pošte" ! Teta myslela okienko vedľa. Hovorím jej, že je zatvorené. Tak zakričala na pani, ktorá tam robí, že či má také kolky aké potrebujem.
Otvorilo sa okienko, vypýtal som si kolky, zaplatil som a v tom momente prišlo na poštu asi 5 ľudí. Z toho štyria hneď zamierili k okienku, kde som stál aj ja. Poďakoval som a poprial pekný deň, ale spoza okienka som počul už len frflanie, ktoré vyzeralo asi takto:
"to je sila toto, na posraných 5 sekúnd otvorím, aby som predala iba posrané kolky a teraz sa samozrejme mne nahrnú ludá a čul mám čo robyt! Ah, toto, toto, pretrhnút sa tu mám..."
Tak takíto super ľudia dokážu robiť na pošte, ktorá je aj tak otvorená asi 5 minút každý druhý deň v týždni. A to nie len táto pani, ale asi takmer všetky čo sú tam.
Aby som tento zážitok vyvážil, išiel som rovno odtiaľ na policajnú stanicu vybaviť si jeden doklad. A aj napriek tomu, že som pochybil v pár veciach a niečo som aj zabudol, pani bola extrémne milá, vyšla mi v ústrety a počkala na mňa aj pár minút po úradných hodinách aby som si mohol vybaviť to, čo som potreboval.
A na záver - stále platí, že ako sa budeme chovať my k iným, tak sa budú oni chovať k nám. Preložené do tohto článku:
- Dedo z autobusu, si chudák a máš asi mizerný život, keď sa tak správaš k ľuďom, ktorí ti nič neurobili.
- Ty xantipa na pošte, buď rada že niekde pracuješ a aj tak tam h.... robíš a existujú desiatky, či stovky žien, ktoré by si s tebou tú stoličku vymenili.
- Ďakujem pán autobusár, že ma už 5 rokov vozíš na tej jednej linke, len tak ďalej, úsmev je to, ako to má vyzerať
- Pani na policajnej stanici, keby je takých ako vy viac, vybavovanie nekonečnej byrokracie by nemuselo byť tak frustrujúce ako býva mnohokrát zvykom.
