Ako prostriedok na cestovanie poslúžila loď Carnival Valor. Dalo by sa povedať, že to je plávajúce mesto. Pojme zhruba 3000 pasažierov, 1200 členov posádky, na dĺžku má takmer 300 metrov a má 13 poschodí. Toľko k jej veľkosti.
Flotila firmy Carnival patrí k tým lacnejším alternatívam, ktoré sa plavia po karibiku, pritom služby ponúkajú pravdepodobne veľmi obdobné ako konkurencia.
Výlet začínal v Miami, v hlavnom meste výletných lodí. Našťastie, letisko, centrum a aj prístav sú pár minút od seba (nie ako vo Washingtone, kde medzinárodné letisko je asi hodinu autom od mesta), tak sme sa hneď po prílete dostali do prístavu a stihli sme ešte pozrieť kúsok downtownu. Nalodenie a vyplávanie bolo naplánované na 16:00, no kvôli komplikáciam sa vyrážalo až o cca. 18:00.
(downtown Miami)
Prvý ostrov, na ktorom bolo naplánované vystúpiť je Svätý Tomáš, ostrov patriaci do Amerických Panenských ostrovov. Cesta k nemu trvala dva celé dni, ktoré bolo nutné "pretrpieť" na lodi.
V deň príchodu na ostrov sa zobúdzam veľmi skoro, z okna sledujem ako sa dostáva naša loď pomedzi desiatky malých ostrovov k mestu Charlotte-Amalie, ktoré je hlavné mesto amerických panenských ostrovov. Čo som nečakal bola malá loďka americkej coast guard, ktorá nás sprevádzala až do prístavu. Prekvapil ma uniformovaný človek, ktorý stál na tej loďke za ťažkým guľometom (ako keby mu hrozilo od nás nejaké nebezpečie).
Hornatý ostrov je riadne preplnený ľuďmi. Domy bolo vidieť na každom kopci na akokoľvek strmom svahu, celé to je popretkávané kľukatými cestami. Na preskúmanie ostrova sme mali asi 10 hodín, čo nie je moc. Už v predstihu sme si pomocou TripAdvisoru vybrali, čo by sme chceli podniknúť. Na ostrove pôsobí jedna firma, ktorá poskytuje kajakovanie a šnorchlovanie v mangrovovom lese. Vedeli sme, že naša loď ponúka rovnaký zájazd, ale my sme nechceli zažiť masovú akciu, tak ihneď po vylodení sme utekali zobrať taxík, ktorý nás tam zaviezol a tak sme predbehli pomalé turistické autobusy, ktoré tam prišli asi o hodinu/dve neskôr.
Mali sme to šťastie a boli sme tam jediní dvaja a dostali sprievodcu - milú kalifornčanku v našich rokoch. Prvýkrát sme sedeli na kajaku, ale už sa z toho stala záľuba, je to úžasný šport. A mangrovy sú.. sú skrátka iné. Pokojná voda, divé vtáctvo a sem-tam nejaká raja pod nami podplávala. Fotky z toho nemáme, lebo sme sa báli, že pri snahe fotiť sa prekotíme a potopíme seba a aj foťák. Nasledovala prechádzka po mangrovovom ostrove (ktorú sme nemali zaplatenú, ďakujeme sprievodkyni). Potom ide na rad šnorchlovanie medzi barakúdami, veľkými korytnačkami, rajami a kopou farebných rýb. Bol príliv a na mori búrka, čo robila vlny, tak bola šanca že sa do mangrovov dostanú aj žraloky, no také šťastie/nešťastie sme nemali (záleží na uhle pohľadu, ja som ich chcel vidieť).
Po zážitku sme sa spýtali domácich, aby poradili milú pláž, ktorá nie je ďaleko a nie je turisticky vychytená a dá sa tam šnorchlovať. Tá pláž vyzerala asi takto:
(Secret Harbour beach)
Pomaly sa zvečerieva a aj sa zamračilo a tak ideme na loď. Na ostrove sa jazdí vľavo a vážne, tie cesty nie sú pre akékoľvek auto a vodiča amatéra.
Plávame preč a ďalší ostrov je Antigua. Smer juhovýchod a na druhý deň sme sa vylodili na ostrove, ktorý z diaľky vyzerá nádherne. Opäť sme mali asi 10 hodín. Ráno pršalo, v noci pršalo tiež. Výlet sme absolvovali cez hurikánovú sezónu, tak búrky nás sprevádzajú takmer každý deň.
Vystupujeme na ostrov, do hlavného mesta St. John's, no po vystúpení to je katastrofa. Po drahej uličke s duty-free obchodmi sa dostávame do veľkej chudoby a špiny. Ľudia na ulici ponúkali drogy a ťahali nás do svojich obchodíkov. Chceli sme sa nechať zaviezť na druhú stranu ostrova do tzv. britského prístavu. Taxikár nás ale chcel oklamať a povedal, že to bude stáť asi 100 dolárov. Teda sme si vybrali pláž, ktorá bola kúsok od mesta. Cesta bola obsypaná odpadkami, deravšia ako v Bratislave pred 15 rokmi. Okolie bolo z diaľky nádherné, zelené a svieže. V pozadí strmé malé kopce porastené stromami a palmami.
(tvár Hlavného mesta na ostrove Antigua)
Na každom ostrove sme sa snažili s taxikármi sa rozprávať, dozvedieť sa niečo o ostrove. Čo sa týka ostrova Antigua, hrdý taxikár asi 10x zdôraznil, že získali nezávislosť od britského kráľovstva 1. novembra 1981. Dátum, ktorý si budem asi nastálo pamätať. Hlavne preto, lebo keď som sa pozrel z okna taxíku, nevedel som či im to ozaj pomohlo osamostatniť sa.
Získali nezávislosť od kráľovnej, ale ostali závislí na výletných lodiach.
Keď sme prišli pred bránu rezortu, kde bola naša vytipovaná pláž, boli sme už v druhom svete. Čistom svete. Zamierili sme si to na pláž, ktorá mi takmer vyrazila dych. Nikde ani človeka, piesok bol od vĺn uhladený, drsný, kamienky boli pomerne veľké, ale pri chôdzi vôbec neboleli, neboli v ňom žiadne stopy a voda mala krásnu farbu. Moja obmedzená slovná zásoba mi nestačí na popísanie jej farby. Pláž sa volá Galley Bay.
(Antigua, Galley Bay)
Boli sme asi dve hodiny sami, neskôr sa objavilo zopár turistov. S nimi sa o ďalších pár momentov objavili aj búrkové oblaky a strhla sa prietrž. Schovali sme sa do baru, ktorý bol na pláži. Po prietrži sme sa vrátili do mesta, pri loď.
(St. John's, Duty Free zóna, vpravo domorodec robí ozajstný aloe vera nápoj)
(Myslím si, že ostrov mal obovský potenciál, ktorý ostal značne nevyužitý. Kriminalita, chudoba a všadeprítomný odpad pôsobili na mňa asi ako najväčšia brzda ostrovného štátu Antigua a Barbuda.)
na pokračovanie... TU
