Vychádzka do Malej Fatry + fotky

Autor: Tomáš Lacika | 14.10.2014 o 17:10 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  985x

Väčšina ľudí si berie dovolenku, aby si oddýchli. Ja som si zobral dva dni dovolenky, aby som sa unavil. Po výlete som ale rozmýšľal, že som si vlastne oddýchol psychicky oveľa viac ako keby som si vybral wellness pobyt a podobné...

Keď som bol malý, rodičia ma vláčili po takmer všetkých pohoriach, ktoré u nás máme. Vždy som sa nevyhol otázke typu "prečo musíme ísť tam na kopec, keď potom pôjdeme z toho kopca?" Poriadnu odpoveď stále asi nepoznám, ale už sa to nepýtam.

Po pár ročnej absencii turistiky som si povedal dosť, pozrel som sa do mapy Malej Fatry, vybral som si cestu ktorou chcem ísť a aj som sa vybral. Moja trasa mala viesť z Kraľovian (430mnm) (keď tam už ten rýchlik stojí) na vrchol Stoh (1607mnm), odtiaľ na Poludňový Grúň (1460mnm), na chatu na grúni (973mnm). Druhý deň som mal v pláne prejsť na chatu pod Chlebom a zliezť do Šútovskej doliny a naspäť do Kraľovian. 

Keď som stúpal z Kraľovian, mal som asi už po polhodine dosť a už som len čakal kým sa zjaví kosodrevina. Zjavila sa až po ďalších troch hodinách prudkého stúpania. S kosodrevinou sa zjavila aj hmla, a to taká, že som videl maximálne na päť metrov pred seba, tak mi pri výstupe na Stoh pomáhalo GPS (zlatá technológia). Toto sú posledné výhľady, ktoré som mal v ten deň:

Keď som na Stoh vyšiel, bol som v absolútnej hmle. No dalo sa identifikovať, ktorým smerom ide červená značka. Smeroval som na Poludňový Grúň. Čakala ma veľmi nepríjemná časť cesty - zostup zo Stohu. Magistrála vedie cez listnatý lesík, ktorý už bol opadnutý. Pár dní predtým pršalo, keďže už bol október, nebolo času aby to uschlo a rozbahnená cestička bola pokrytá lístím. Malo to trvať 40 minút a po nohách, trvalo to dve hodiny a po často zadku (v silnom vetre a hmle). Ale budiž, zliezol som a dostal som sa na sedlo, odkiaľ bolo treba vyjsť na Poludňový Grúň. Ten výstup bol najľahší zo všetkých, ktoré som vtedy podstúpil. Začalo sa vyjasnievať a bolo vidieť už aj na viac ako 100 metrov pred seba. Na vrchole nasledoval ďalší zostup, už na chatu. Opäť podobný terén a plánovaných 50 minút bolo nakoniec hodina a pol. S väčšinou tela pokrytou súvislou vrstvou bahna som sa dotackal na chatu a ubytoval sa. Namiesto plánovaných slabých 5 hodín to zabralo niečo cez 7 hodín. Ale to myslím že nie je tak hrozné (aj keď ja som turista-amatér heh)

Po sprche, večeri, borovičke (musel som) a čaji som ľahol a o siedmej večer som už spal. Zobudil som sa o jednej ráno, lebo som si myslel že už sa bude brieždiť. Keď som si všimol hodinky, zaspal som ešte na ďalších 5 hodín. O šiestej vychádzam s objektívmi, statívom a fotoaparátom pred chatu. Ešte slnko nevyšlo, ale bolo už mierne svetlo - také, aby som si našiel miesto na fotenie. Našťastie, už nebolo zamračené, ale polojasno.

Ráno mi vynahradilo bahnistý a hmlistý deň predtým. Les o tejto hodine žil ako sa len dalo. V diaľke na lúke som videl niečo veľké a chlpaté a verím že to bol maco. Asi kilometer na druhú stranu jeleň, ktorý do lesa a doliny riadne ručal. A k tomu ešte veľa skvelých zvukov prírody, ktoré v Bratislave nikdy nezažijem :)

Tu sú fotky z rána v okolí chaty:

Keď som skončil s fotením, išiel som na raňajky a dole do dedinky (keďže sa mi takmer vybila baterka na telefóne (kvôli GPS), mal som veľmi mokrú obuv, pomenej jedla atď..). Myslím že netreba druhýkrát podceniť hory. Do Štefanovej som zišiel asi hodinu pred odchodom autobusu priamo do Žiliny. Tak som sa prechádzal a vyšiel na peknú lúčku nad dedinou, odkiaľ bol krásny výhľad na Rozsutce. Tak sa chcem oň podeliť.

Prichádza autobus a ja odchádzam s úsmevom. Sem sa oplatí vrátiť sa ešte tak aspoň stokrát. 

ak sa mi dá, chodím po viacerých lokalitách a fotím si ich. Ak by to niekoho zaujalo, tak tu je link na fejsbúk, kde je toho viac:

http://www.facebook.com/tomaslacikaphotography

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?