S kolegom sme si vytýčili víkendovú trasu na turistiku od Starých Hôr do Ružomberka cez hrebeň Veľkej Fatry. Z práce sme v piatok sadli hneď na autobus z Bratislavy do Starých Hôr, kde sme dorazili asi o 8 večer. Samozrejme že šliapať do kopca v piatok večer by nebol najlepší nápad. Tak sme prespali v dedine Turecká.
Budíček v sobotu o piatej začal našu túru. Po tom ako sme dvakrát zablúdili počas cesty na hrebeň sme sa asi o 3 hodiny dostali na hrebeň pod Kráľovu skalu. Odtiaľ nasledovalo šliapanie cez holý hrebeň až na Chatu pod Borišovom, do ktorej sme prišli asi o druhej poobede. Guláš, ktorý podávali na tejto nádhernej chate padol vhod, aj s litrom kofoly. Pozreli sme sa na mohutný vrchol Rakytov v pozadí a povzdychli sme si, že za ním je ešte jeden kopec a za ním hotel, kde prespíme. Na fotenie krásnej okolitej krajiny nebola príliš chuť. Bolo to kvôli teplu a slnku, ktoré nám pieklo priamo na hlavy.
Prichádzame pod Rakytov a bez rozmýšľania ho obchádzame a z posledných síl prichádzame na Chatu pod Smrekovicou asi o siedmej večer. Mne žiaľ nepomohol ani krém na opaľovanie a spálil som si nohy. Chata vypínala generátory o ôsmej večer, tak sme ledva stihli sprchu a večeru a asi o deviatej zaspali.
Budíček bol nastavený na 4:30 a už o 4:50 sme boli preč z chaty na ceste do Ružomberka. Už tak skoro ráno bolo cítiť že deň bude teplý. Trasa od hotela na Malinô Brdo je ako stvorená pre bicykle. Za necelé 4 hodiny sme boli na Brde, kde sme si dali opäť liter kofoly a zišli popri asfaltke do Ružomberka. Ako som schádzal kalváriu, už som cítil aj kolená. Ružomberok je pomerne pekné mesto (až na tie závody špinavé). Prišli sme na vlakovú stanicu pred dvanástou. Najbližší vlak do Bratislavy odchádzal asi za hodinu a pol, tak sme chceli čas využiť na obed. No v Ružomberku sme v nedeľu ozaj nič nenašli, kde by ponúkali jedlo. Myslím si, že mesto takýmito "detailmi" stráca. Tak sme sklamaní a hladní počkali na vlak a najedli sa v ňom.
Fotky sú zväčša z nedeľného rána a z oblasti okolo Smrekovice. Celá trasa nám trvala zhruba 19 hodín, dĺžka bola asi 53km a prevýšenie bolo asi 5,4km. V Bratislave na nás čakali teploty 37°C. A na druhý deň mi napuchli oba členky. Stálo to ale za to!
Dúfam že sa mi tento rok podarí ešte víkendová túra cez Roháče. Samozrejme, už nebudem kráčať denne 13 hodín, ale tak maximálne 6 až 7.
Turistika je skvelá, hlava sa počas nej výborne prečistí.